Za každou krízou sa skrýva príležitosť. Takýmto heslom sa riadi aj Lucia a Filip, ktorí museli na jar dočasne zavrieť svoju vysokoškolskú prevádzku so zdravým občerstvením a voľný čas naplno investovali do činnosti, ktorú odkladali už druhým rokom práve kvôli časovému vyťaženiu.

Pustili ste sa do farmárčenia, presnejšie organického pestovania zeleniny a byliniek. Prečo a kedy prišlo toto rozhodnutie?

Lucia: Prišlo to v čase karantény, keď sa zavreli školy a s nimi aj naša prevádzka. Sedeli sme doma a už v prvé dni sme riešili, že najhoršie pre nášho Šimona bude sedieť doma a najlepšie bude okamžite nájsť záhradku, kde si posilníme imunitu a vypestujeme si minimálne vzťah s prírodou.
Filip: No a vesmír nejak tak funguje, že sa nám zrazu ozval náš poľnokámoš Pavol Záhradník z Lesnej Záhrady pri Senci, či nepoznáme nejaké rodiny, ktoré by chceli pestovať. Kríza v ňom prebudila potrebu poskytnúť rodinám pôdu, kde by sa komunitne v praxi naučili základy. Alebo podľa slov Paľa “aby boli tony zeleniny”. Za toto gesto mu patrí veľký rešpekt. Kocky sú hodené.
Lucia: Filipa hneď zaujala príležitosť vytvoriť vzdelávacie epicentrum pre pestovateľov, ja som ho prekvapila rozhodnutím byť jednou z rodín. Plánovali sme to už nejaký čas a kedy keď nie teraz. Ideme pestovať. Nazbierali sme sa 6 rodín. My sme si vyhradili drobných ale pre začínajúcu rodinku s dvojročným chlapíkom odvážnych 400 m2.
Filip: A vyrátali sme si to akurátne, keďže je to taký parttime, vieme do toho dať maximálne 3-4 hodinky denne. Je to na úrovni záhradkárčenia, náš zámer je ale naučiť sa pestovať komerčne.

Čo sa dá vypestovať na ploche 4 árov?

Filip: pár tisíc eur :) aj na takúto plochu sa dá pozerať komerčne a tieto čísla asi povedia viac, tak skúsim pre predstavu: Holandský farmár Moreno vo svojich youtubových videách zverejňuje údaj, že priemerne zarobí 60 tisíc eur na 15 ároch. Farma Neversink v Californii na 60 ároch (0,6 hektára) dosahujú 350.000 dolárov. Bavíme sa o ekologických a regeneratívnych pestovateľoch zeleniny. Na malej ploche dokážu vyprodukovať veľkú hodnotu a ešte tú plochu vyživujú a podieľajú sa na tvorbe biodiverzity. Win-Win. Prvopočiatky ekonomiky keď bola ešte eko. A nie je to pre naše končiny utópia. Tieto postupy a čísla už začína potvrdzovať aj nová generácia zeleninárov “samoukov” na Slovensku. Zatiaľ pionieri, ale všetko začína pioniermi.
Lucia: už pár rokov sledujeme zahraničných farmárov a sami sme najprv nechápali aké systémy pestovania a predaja tam fungujú. A fungujú komunitne, vymieňajú knowhow, vznikajú firmy na výrobu úžasných pomôcok vďaka ktorým farmár pracuje vysokoefektívne, nepotrebuje ani malotraktor, ani žiadne postreky na burinu. 100% organický biznis, ktorý prirodzene rastie. No a tieto svety chceme priniesť aj na Slovensko. A my sme šikovní, my to dáme. Tým myslím Slovákov a nie nás dvoch.
Filip: Porastie to u nás. A aj my dvaja sme šikovní, nielen Slováci :) Ak sa bude pestovanie v malom vnímať ako startup, tak to má pekné čísla. Farmy, ktoré v európe dosiahli po prvej-druhej sezóne ročné obraty cez 200 tisíc eur mali vstupnú investíciu 10-40 tisíc eur. Tí ľudia už mali za sebou samozrejme niekoľko rokov prác na rôznych farmách.

 

A keď na to idete komerčne, tak čo ste sa nakoniec rozhodli pestovať?

Filip: ešte v úplnom začiatku som volal ďalšiemu poľnokámošovi z farmy Figura a ten môj úvodný chaos usmernil jednoduchou radou: “pozeraj sa na finálny produkt. Ako bude vyzerať? Komu ho budeš predávať a ako?”. Prišlo to až po pár dňoch, ale prišiel obraz z budúcnosti, ktorý sa nám pozdával a dal sa preniesť aj cez čísla v podobe fungujúceho biznismodelu.
Lucia: Základ bol ten, že v našej gastroprevádzke používame na fresh smútička a šťavy listovú zeleninu od farmárov a do varenia dávame čerstvé bylinky. V malom to komerčne a organicky pestujú v okolí Bratislavy len traja pestovatelia a aj to len v malom a počas sezóny. Zúfalá situácia, Bratislava musí všetko dovážať. Je tu viac veľkoskladov ako fariem. A potom tu je problém kúpiť obyčajnú mätu (takú, čo chutí ako mäta).
Filip: Takže začíname tým, čo nám chýba - pestrozelený sortiment. Šaláty, špenáty, kele, uhorky, bazalky, koriandre, vňaťky, liečivé a exotické bylinky. Netradičné vzhľadom ale hlavne chuťou. My na tých fresh šťavách a smútičkach v prevádzke až tak nezarábame, keďže nakupujeme drahšie suroviny ako luxusne pôsobiaca reštika a predávame študentom. Ale radi ich pijeme a radi ich doprajeme aj ostatným.
Lucia: Začalo to teda sebecky surovinami pre smútička a coldpresy, ktoré chceme povýšiť na gurmánsky zážitok, keďže teraz budeme vitamínové bomby koreniť rôznymi bylinkami.
Filip: A možnosti sa rozširujú, chceme napr. nadviazať spolupráce s pár reštauráciami, lebo určite nielen my radi varíme s čertvými bylinkami. Aktuálne spúšťame online predaj boxov cez etržnicu Nivy a veríme, že ponuku čoskoro rozšírime, keďže v našej prevádzke aktuálne vyvíjame a vyrábame fermentované, sušené a inak spracované remeselné výrobky z našich rastliniek.

A ako sa vám v tom darí?

Lucia: Je to veľmi náročné. Ale krásne. Ale náročné. Museli sme sa vythnúť z tej našej mestskej konfortnej zóny. Ale načase. Cítim ako rastieme spolu s rastlinkami. Zasejete život a ten život si žije a vy ožívate spolu s ním. Teraz vo vrchole sezóny prerastá cez hlavu, ale statočne držíme krok s prírodou. Je to dosť podobné ako keď prišiel na svet Šimon. A vlastne pestovanie sa dá prirovnať k tehotenstvu a materstvu. Aj počas farmárčenia prichádzajú podobné sprievodné javy.
Filip: Všetko sa mení každým dňom a treba veľmi reakčne konať a meniť plány. Viaceré záložné plány. Stále v strehu. Áno, to prirovnanie k dieťaťu je trefné. Pestovanie v prírode ovplyvňuje milión faktorov. Je okolo toho toľko informácií, že až za nejakých 10 rokov si budeme môcť povedať, že vieme pestovať. A aj tak neobsiahneme všetky potrebné informácie. Je to obsiahlejšie ako medicína. Napríklad vedci hovoria, že mikrokozmos v pôde je preskúmaný na nejakých 10%. Číslo je len orientačné, keďže ešte ani nevieme čo všetko nevieme.
Lucia: A na pestovanie nie je jednoznačný návod, tak ako ani na výchovu dieťaťa nie je jeden návod pre všetkých.
Filip: Darí sa teda asi, keďže máme pocit, že rastieme. Darí sa aj držať sa hlavného plánu aj keď nie ideálne. Ale nebudeme hrdinovať, je potrebné upozorňovať, že slabšie povahy nepatria na pole a vlastne s každým zatočí, kým naskočí na prirodzený cyklus prírody. Tam ešte nie sme.

 

Aj napriek náročnému tehotenstvu prichádzate s prvými plodmi vašej práce. Čo ponúkate pre návštevníkov Tržnica Nivy?

Lucia: Postupne budeme nahadzovať jednotlivý sortiment čerstvej úrody a neskôr aj remeselné potraviny. Na úvod ale začíname so sezónnym boxom. Mix čerstvo natrhanej úrody, z ktorej si môžete vyrobiť 2-3 hlavné jedlá, šaláty, smútičká, šťavy a dezertíky ako napríklad decká výživka, ktorá je u nás aktuálne veľmi populárna. S debničkou príde aj návod na uskladnenie, spracovanie, recepty, rady, tipy a zaujímavé fakty o jednotlivých rastlinkách.
Filip: Pestrý mix cherry paradajok, Hokkaido alebo Patizón, Cuketa, hustý stopkový zeler, Uhorka, Farebný mix Mangoldov, trpasličia mrkva, cvikla, bazalkový mix, zväzok citrónového tymiánu, stonkového zelera alebo exkluzívny mix 4 druhov šalvie. Legendárna biela šalvia nám nevzišla, ale málokto si môže povedať, že vyskúšal 4 druhy šalvie.
Lucia: Sezónny box teda nie je len o štandardných a neštandardných sezónnych surovinách, je to aj o spoznávaní nových chutí, nových rastlín, nových možností použitia a spracovania. Napríklad som spomínala, že je v Bratislave problém zohnať dobrú mätu klasicky pestovanú v zemi. Aby ste pochopili čo je chuť mäty a aké odtiene chutí dokáže ponúknuť, v boxe nájdete aj masívnu kyticu 10 druhov mäty. Kyticu, ktorá rozvonia celý dom či byt. Kyticu, ktorá vydrží svieža aspoň týždeň. Kyticu ktorá sa dá jesť. A tie chute? Škoricová, čokoládová, zubnopastová, žuvačková, jemná, štipľavá, citrónová ...
Filip: áno, na našu zbierku mät som obzvlášť hrdý. A takýchto zbierok a kolekcií pripravujeme hneď niekoľko.

Doteraz ste spolupracovali s Tržnicou Nivy ako ambasádori. Teraz pribudla nová forma spolupráce - trhovník. Ako ste spokojní v pozícii online trhovníka?

Lucia: Sme ešte na úplnom začiatku pred prvými objednávkami, takže sme ešte len vo fáze “hurá, tešíme sa”. Hlavne sme ale v pozícii, že sa na služby Tržnice Nivy pozeráme z opačnej strany a až teraz dodatočne vnímame ako spoluprácu vnímajú ostatní producenti, aké majú očakávania a aké potreby.
Filip: Napríklad až dodatočne sme ocenili službu tržnice, že príde s chladenou dodávkou priamo na farmu, kde naložíme čerstvo natrhanú úrodu a naše suroviny sú zachladené až kým neprídu do rúk našich zákazníkov. Ďakujeme celá rodina za tento luxus. Ten pocit, že naše utrhnuté rastlinky prídu k zákaznikovi nezvednuté je k nezaplateniu. Ale nielen to. Sme v situácii, že nám veľmi vyhovuje, že neriešime fyzicky distribúciu. Aktuálne čas venovaný záhrade a výrobni remeselných potravín je pre nás dôležitejší ako čas strávený rozvážaním boxov.

 

A čo by ste poradili tým, ktorí tiež zvažujú začať pestovať?

Lucia: Nikdy nezistíte či vás to baví a napĺňa, kým si to nevyskúšate. Kto zvažuje, tak mu určite nebude vadiť volať farmám, posielať bio a pýtať sa o stážovanie alebo občasné či pravidelné brigádovanie. Každý si teraz môže objednať semená, príslušenstvo a začať pestovať. Ale pestovanie je remeslo a tam platí, že kým si nenájdete majstra, tak sa ním nestanete a ani nevychováte následovníkov. Všetky nitky, ktoré nás spájali s predchodcami sa pretrhli počas obdobia socializmu a je potrebné obnoviť tradície odovzdávania skúseností. A tie treba nabrať. U nás je zeleninárskych fariem pár, takže aj keď je záujem zatiaľ nulový, kapacita je limitovaná. Ale dá sa cestovať po svetových farmách.

Vegget sezónny box si môžete kúpiť TU.

Foto Lucia, Filip a Šimon - (C) Ctibor Bachratý